Postava, ktorá sa mi najviac (ne)podobá

Autor: Natália Zajacová | 2.1.2013 o 20:55 | (upravené 2.1.2013 o 22:19) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  89x

Pred prázdninami nám v škole zadali témy na slohy, ktoré sme si mali počas prázdnin vypracovať. Jednou z tém bola aj charakteristika literárnej postavy, ktorá sa na mňa najviac podobá. Nevedela som o čom mám napísať. Za svoj život som prečítala veľa kníh, no v ani jednej som nenašla niekoho mne podobného. Trvalo mi veľmi dlho, kým som prišla na spôsob, ako tento sloh napíšem. Zamyslela som sa a začala som písať...

 

 

Za svoj život som prečítala množstvo kníh, no nikdy som neobjavila literárnu postavu, ktorá by sa na mňa podobala. Preto som sa rozhodla charakterizovať postavu, ktorá ma najviac zaujala a niektoré jej vlastnosti by som možno aj sama chcela. Tou postavou je Anna Karenina z románu od Leva Nikolajeviča Tolstoja.

Anna bola mladá, aristokratická žena z Petrohradu. Bola vydatá, no svojho manžela v skutočnosti nemilovala. Mala s ním jedného syna, ktorý pre ňu znamenal celý svet.

Už na začiatku románu na mňa Anna pôsobila veľmi príjemne. V spoločnosti bola veľmi obľúbená i keď sa od väčšiny aristokratov líšila jej túžbou po láske a úprimnosťou. Bola inteligentná, krásna a milá. Nenávidela falošnosť a preto nenávidela aj vlastného manžela.  Práve on sa jej zdal ako stelesnenie falošnosti.

Pre Annu mala veľký význam láska. Nie len láska ženy k mužovi, ale aj rodinná láska a materinská. To sa odzrkadlilo aj na jej snahe zachrániť manželstvo svojho brata a na láske k jedinému synovi.

Avšak po návšteve Moskvy sa Annine hodnoty zmenili. Spoznala grófa Vronského. Obaja sa do seba zamilovali.  Striktne dodržiavala morálne zásady vtedajšej doby , nevedela si predstaviť, žeby mala iného muža ako svojho vlastného i keď k nemu nič necítila. Nakoniec podľahla láske k Vronskému a  svojho manžela začala podvádzať, no rozviesť sa s ním nechcela. Opustila jeho aj syna i keď ho milovala. S Vronským otehotnela a odišli do Európy.

Napriek tomu, že Anna v závere diela spáchala samovraždu, pretože ju vzťah s Vronskym, žiarlivosť  a strata syna dohnali až na samé dno, bola pre mňa stále zaujímavá. Z jej vlastností by som chcela mať určite jej silu a energiu, ktorú som z nej zo začiatku cítila.

Až teraz, na záver si uvedomujem, že predsa len mám postavu, ktorá mi je aspoň trocha podobná. Tak ako Anna i ja nemám rada falošných ľudí, v hĺbke duše snívam o inom živote aký žijem a rodina, tá má pre mňa ten najväčší význam.

 

 

 

Celé tie hodiny premýšľania nad Annou a hľadanie našich spoločných znakov ma prinútilo sa zamyslieť. Zamyslieť sa nad sebou a nad životom, ktorý som doteraz žila. Možno mám toho s Annou spoločného oveľa viac, ako som si v prvom momente myslela.

 

Každopádne som si  Annu Kareninu ako postavu a celkovo Tolstojov román veľmi zamilovala. Každú jednu stranu  po písaní tejto charateristiky vnímam oveľa intenzívnejšie ako predtým.  Každá jedna situácia vo mne vyvoláva úplne iné emócie ako predtým. Ak má niekto chuť na príbeh, ktorý je písaný tak pútavo, že sa od neho nebudete môcť odtrhnúť, Anna Karenina je to pravé.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?